panorama

Zámok Pezinok

Pezinok
Prihlasovateľ: A.S.PROJEKT-ING, s. r. o.

Hlasovanie:

Autori architektonického riešenia:

-

Projektanti architektonickej časti:

Ing. Ivan Tonhauzer, PhD. a kolektív, A. S. PROJEKT-ING., s. r. o.

Projektant rozhodujúcej odbornej časti:

Ing. Ivan Tonhauzer, PhD.

Hlavný zhotoviteľ:

HÍLEK a spol., a. s.

Hlavný stavbyvedúci:

Zdenek Barcaj

Stavebník, developer:

FORTE EXTRA, s. r. o.

Dozorná činnosť:

A. S. PROJEKT-ING., s. r. o.

Celkové inv. nákl. (bez DPH):

-

Doba výstavby:

10/2017 – 05/2019

Fotografie:

FORTE EXTRA, s. r. o
Zámok Pezinok je národnou kultúrnou pamiatkou. Pozostáva z historického objektu zámku, z historických pivníc a skladových priestorov. Súčasťou týchto objektov bola prevádzka zámockého vinárstva so zázemím, spoločenskými priestormi s apartmánmi, banketovou sálou a priestormi reštaurácie. Severná časť zámku bola dostavaná v medzivojnovom období a po roku 1940. Toto severné krídlo slúžilo ako zázemie a kancelárske priestory vinárskych závodov. Táto časť zámku nemala historický charakter.
Obnova historickej časti pozostávala najmä z odstránenia sekundárnych konštrukcií – murív a deliacich priečok, ktoré úplne potlačili charakter zámku a urobili z neho zle udržiavaný a pochmúrne pôsobiaci objekt. Nosnou ideou obnovy sa stala myšlienka vrátiť zámku charakter historicky cenných priestorov pre využitie na múzejnú a spoločenskú činnosť. V rámci obnovy sa vytvorili priestory pre historické múzeum, novú kaplnku a priestory medzinárodnej umeleckej galérie skla. Vrátili Pálfyho apartmány, sprístupnili sa priestory historickej kaplnky a vybudovala sa pýcha zámku – zlatá sála. V podkroví nadväzujúcom na novú hotelovú časť sa vybudovalo divadielko.
Prestavbou administratívnej budovy na hotel vznikli tri nadzemné podlažia s obytným podkrovím a technickými priestormi v časti krovu. Pri prestavbe sa vytvorili podmienky na prepojenie hotelovej časti s historickými priestormi.
Pri koncepcii interiéru zámku autori vychádzali zo silného genia loci renesančného vodného hradu. Dôkladná pamiatková obnova zámku kládla vysoké nároky pri výtvarnom, materiálovom a remeselnom stvárnení jednotlivých priestorov. Dobové prvky sú použité najmä pri keramických podlahách, drevených obkladoch stropov/stĺpov a štukatérskych ozdôb, ktoré sú doplnené výberom farebného čalúneného sedacieho nábytku, medenými svietidlami, doplnkami a textíliami. Dôsledný výber kvalitných materiálov a ich remeselné spracovanie na najvyššej úrovni umožnili vytvoriť interiér zámku s nadčasovým architektonickým výrazom.
Každý pamiatkovo-chránený objekt si vyžaduje citlivý špecifický prístup smerujúci ku skĺbeniu funkčnosti a estetiky priestoru. Dosiahnutie tohto cieľa nie je možné bez každodennej spolupráce stavebníka, architekta, projektanta interiérov a technologických zriadení objektu. S cieľom minimálneho zásahu do interiéru je upravený vzduchu privádzaný do banketovej sály zámku cez atypické štrbiny uložené v obvode stropu a v štukatúrach. Na odvod vzduchu sú využívané vertikálne šachty v rohoch sály v dolnej časti osadené tepanými mrežami. Na chladenie priestoru sú navrhnuté kanálové jednotky s priamym chladením, osadené nad stropom a distribúcia vzduchu je riešená cez špeciálne upravené stredové svietidlá.
V objekte bol inštalovaný integrovaný prístupový systém s meraním a reguláciou, ktorý spája flexibilitu elektronického prístupu používaním bezdotykových čipov pre vstup do miestností a maximálne šetrenie elektrickej a tepelnej energie v objekte. Systém automaticky riadi parametre vykurovacích okruhov, klimatizácií, vzduchotechnických jednotiek a spotrebičov elektrickej energie podľa prítomnosti osôb v jednotlivých miestnostiach. Viditeľné prvky systému (čítačky, kartové spínače, termostaty) sú graficky stvárnené v súlade s dizajnom a farebným podaním interiérov zámku.
Všetky práce v areáli zámku zohľadňovali ochranu pamiatkových hodnôt a boli vykonávané pod dohľadom pracovníkov pamiatkového úradu.
Pri obnove historických pamiatok je prirodzenou snahou autorov to, aby „nové“ prirodzene dopĺňalo historický objekt, aby novostavbu návštevník vnímal ako miestne príslušnú, aby jej mierka neodporovala mierke historickej budovy a jej historizujúce stvárnenie bolo pre laika prirodzené a pre odborníka jasné v použitých novotvaroch a nových vrstvách jeho povrchových úprav. V prípade Zámku v Pezinku sa to autorom podarilo.